Revolúcia slušnosti

Autor: Michal Šimečka | 18.3.2018 o 13:41 | (upravené 18.3.2018 o 16:41) Karma článku: 10,59 | Prečítané:  4167x

Proti tomu, čo sa v týchto dňoch odohráva na námestiach, je Pellegriniho vláda len bezvýznamnou epizódou. 

Stáli sme s rodinou a psom v dave pri McDonalde. Ľudia sa predierali hlbšie, do centra zaplneného námestia SNP, drgali do nás, nešikovne prekračovali nášho psa. A neprestajne sa ospravedlňovali. Lenže nie z povinnosti, ako sa človek ospravedlňuje v rannom autobuse. Ospravedlňovali sa s úsmevom.

Vzájomná ohľaduplnosť sa stala politickým gestom. Tak to bolo aj v novembri 1989. Prívetivý dav je poznávacím znakom veľkých zmien, takých, čo presahujú aktuálnu politiku. Proti revolúcii slušnosti je Pellegriniho vláda len bezvýznamnou epizódou. Pre celú jednu generáciu (vrátane mňa) bude marec 2018 navždy určujúcou občianskou skúsenosťou.

Zlomom bola práve posledná demonštrácia. Od ostatných dvoch sa líšila nielen energiou či počtami, ale aj tým, čo znelo z tribúny. Pred dvoma týždňami vládla pieta. V druhom dominoval vzdor proti Ficovi a Kaliňákovi.

V piatok už presakovala nádej, spolu s výzvou, aby sme sa sami stali tou zmenou, po ktorej túžime. Aby sme sami aktívne budovali slušné Slovensko: vo svojich životoch, firmách, úradoch, vo svojich obciach a komunitách. Aby sme sa angažovali v politických stranách a verejnom živote.

V tej výzve je ukrytá revolučná sila „slušnosti“. Lebo slušné Slovensko neznamená len koniec vlády Smeru. To je samozrejme nevyhnutný predpoklad. Preto žiadame predčasné voľby. Lenže to nestačí.

Túžba po slušnom Slovensku, akú bolo cítiť z piatkových protestov, už nie je len volaním po vláde bez korupčných škandálov. Je volaním po novej kvalite verejného života, po štáte, ktorému môžeme dôverovať, po spoločnosti, kde si dôverujeme navzájom, a kde sa ľudia na ulici s úsmevom ospravedlňujú. Z jednoduchej požiadavky na „slušnosť“ sa rodí pozitívny spoločenský program.

Od piatka večera som sledoval všetky diskusie a komentáre politikov, najmä tých z parlamentnej opozície. Zachytili to? Bol som sklamaný. Donekonečna rozprávali o Bugárovej zrade, o Pellegriniho slabosti, o Ficovom úškrne, o logistike referenda o predčasných voľbách. Veď áno. Ale v porovnaní s tým, čo sa odohráva na námestiach, to všetko vyznieva zúfalo banálne.

Čo prinesie revolúcia slušnosti roku 2018? Počúvame, že ak koalícia tlak ustojí, bude to depresívne. Atmosféra marcových dní vyprchá, ľudia budú znechutení, extrémisti budú rásť. Prežijeme si dva roky v očistci, čakajúc na peklo.

V najhoršom scenári vraj nastane príklon k maďarskému a poľskému modelu. Rozpadne sa politický konsenzus na budúcnosti Slovenska v zjednotenej Európe, ktorý tu panoval od roku 1998. Mimochodom, týmto geopolitickým strachom operuje aj Bugár, aby obhájil pokračovanie koalície.

Vidím to úplne opačne. Dôsledky marcových dní nemôžeme pomeriavať len preskupovaním figúrok na mocenskej šachovnici. Ich význam bude civilizačný. Verím, že práve vidíme zrod novej politickej generácie, ktorá už vyrástla v slobodnej Európe a bude nástojčivo trvať na jej hodnotách. Lebo program slušnosti je bytostne európsky. 

Bude to irónia dejín. Fico do úmoru rozprával o tom, že Slovensko musí byť v jadre Európskej únie. Nakoniec sa mu to podarilo. Vzdor proti Ficovi spustil revolúciu, ktorá slovenskú spoločnosť ukotví v Európe dôslednejšie, než akákoľvek diplomatická stratégia, a pevnejšie, než kedykoľvek predtým. 

Ale nestane sa to automaticky. Potrebujeme politickú silu, ktorá túto energiu pretaví do vládnej politiky. V Progresívnom Slovensku ju práve budujeme. Pridajte sa!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Valkovho vraha označili, Kuciakovho, Tupého či Remiášovho nie

Čaká sa na prokuratúru, či uverí verzii o vražde právnika.

ANALÝZA ADAMA VALČEKA

Profituje na skrytej privatizácii vodární, teraz je blízko dôležitej funkcie

O Jurajovi Bugalovi rozhodne vláda.


Už ste čítali?