Čo znamená koniec Angely Merkelovej pre Slovensko?

Autor: Michal Šimečka | 30.10.2018 o 14:56 | (upravené 31.10.2018 o 1:41) Karma článku: 10,04 | Prečítané:  10699x

Pre všetkých, ktorí si prajú oslabenie vplyvu Nemecka v Európskej únii: skúste odohrať futbalový turnaj bez stopéra.  

Prekvapuje ma, koľko ľudí na Slovensku oslavuje koniec Angely Merkelovej. Niektorí z čírej škodoradosti: dobre jej tak, vravia, veď si za to môže sama. A potom je mnoho takých, ktorí sa tešia z Merkelovej pádu, lebo dúfajú, že sa tým oslabí vplyv Nemecka v Európe. Ten druhý dôvod je mimoriadne krátkozraký a nebezpečný. Pokúsim sa vysvetliť prečo.

Európska únia prežila búrlivé roky. Eurozóne hrozil kolaps, padali trhy aj vlády, migračná kríza vzbudila paniku verejnosti aj elít. Tradičné politické strany umierali, k moci sa drali populisti a euroskeptici, priestor zahltili dezinformácie a nenávisť.

Záchvevy politického šialenstva zasiahli takmer všetky krajinu Západu - s jednou dôležitou výnimkou, a tou bolo práve Merkelovej Nemecko. V kritických momentoch zostalo Nemecko stabilné, prosperujúce a proeurópske. Bolo anomáliou, chybou v systéme – a vďaka nej sme to v EÚ, aspoň zatiaľ, zvládli.

Stopér

Predstavte si Úniu ako futbalový tím vo vyraďovacej fáze turnaja. Hráči sú unavení, v nohách majú ťažké zápasy a súper ich dostal pod tlak. Vlastní diváci sa búria, spoluhráči sa nazvájom hádajú a kopia kiksy.  

Obranu však diriguje skúsený stopér. Zastaví útok, podrží loptu, upokojí hru. Sám nevytvára brilantné gólové akcie. Neženie spoluhráčov dopredu. Ale môžu sa spoľahnúť, že vo vypätej situácií nezazmätkuje. Nakoniec to bude vždy on, kto v poslednej sekunde odkopne loptu z bránkovej čiary. Práve týmto stabilným hráčom bolo Nemecko pod Merkelovej vedením. Bez neho by už bolo po zápase, aj po turnaji.

Dnes sa Merkelovej Nemecko pýta na striedačku a my netušíme, kto ho nahradí. Bude to tvrdé, nekompromisné Nemecko, úzko zahľadené do svojich národných záujmov? Alebo nevypočítateľné Nemecko, ustavične meniace svoje postoje a politiky? Populistické Nemecko? Konfrontačné Nemecko, revizionistické Nemecko, chaotické Nemecko? Nech bude odpoveď akákoľvek, jej dôsledky na Slovensku intenzívne pocítime.

Paradox nemeckej moci

Nemecko je najmocnejšou krajinou v Európe – počtom obyvateľstva, centrálnou polohou, hospodárskym výkonom, politickou váhou a potenciálom. Nemecká moc je geopolitický fakt, ktorý minimálne od roku 1871 určuje beh európskych dejín. Celé 20. storočie Európania bolestivo hľadali odpoveď na tzv. “nemeckú otázku”. Tá spočíva v tom, že Nemecko je na Európu príliš veľké, no zároveň je príliš malé, aby ju úplne ovládlo.

Až európska integrácia túto otázku vyriešila - tým, že mocenský princíp nahradila zdieľanou suverenitou, jednotným trhom a spoločným právnym rámcom. Povojnové západné Nemecko sa stalo garantom tohto poriadku. Dobrovoľne obmedzilo svoju moc. Rozriedilo ju v európskych inštitúciách, zmluvách a pravidlách. Národný záujem pretvorilo v európsky záujem. Namiesto “nemeckej Európy” máme “európske Nemecko”, po akom v roku 1953 volal spisovateľ Thomas Mann.

Za Merkelovej vlády sa však Nemecko dostalo do paradoxnej situácie. Jeho moc v Európe objektívne vzrástla - sčasti vďaka vlastnému ekonomickému rastu a politickej stabilite, a sčasti vďaka slabosti ostatných. Spolu s tým vzrástli aj očakávania, že Berlín prevezme v EÚ viac zodpovednosti a politického vedenia, napríklad v reforme Eurozóny či v otázkach obrany a bezpečnosti. Inými slovami: spoluhráči by radi videli svojho stopéra tvoriť hru. Berlínska vláda však tieto očakávania nevedela naplniť. Narážali totiž na hlboko zakorenenú obavu nemeckých politikov a diplomatov z toho, že Nemecko bude vnímané ako hegemón a potenciálna hrozba pre svojich susedov a partnerov.    

To najlepšie Nemecko

Angela Merkelová vládla v duchu tejto tradície. S nemeckou mocou narábala opatrne a citlivo. Samozrejme, boli momenty, keď ju Európania pocítili natvrdo, ako Gréci, ktorých Merkelová dotlačila k drastickým škrtom. Boli aj momenty, keď Merkelová hrala sólo, bez konzultácie s partnermi a susedmi, ako napríklad počas migračnej krízy. A boli aj situácie, keď nemecký národný záujem povýšila nad európsky, ako napríklad v projekte Nordstream. To všetko môžeme legitímne kritizovať.

Stále však platí, že pre Slovensko a strednú Európu neexistuje priaznivejšia podoba nemeckej moci, než tá, akou vládla Angela Merkelová. Profitujeme z nej, bez toho, aby sme sa jej museli obávať. Slovenská ekonomika je previazaná s nemeckou. Naše strategické záujmy sú previazané s nemeckými: ako malá otvorená krajina sme bytostne odkázaní na európsku a multilaterálnu spoluprácu, čo sa dokonale zhoduje s nemeckým pohľadom na svet.

Hviezdny útočník nestačí

Tento systém, ktorý sme doteraz brali ako samozrejmosť, je dnes v ohrození. Spoza oceánu naň útočí Trump, zvnútra EÚ Orbán so Salvinim, a spoza rohu Vladímir Putin. V európskom tíme dnes máme jedného hviezdneho a mimoriadne tvorivého útočníka - Emmanuela Macrona - ale to nebude stačiť. V zápase o prežitie európskeho projektu zostáva Nemecko kľúčovým hráčom.  

Ak v Nemecku posilnia populisti z AfD a berlínska vláda sa pod ich tlakom odkloní od Merkelovej kurzu - napríklad tým, že začne v EÚ tvrdo hájiť nemecké záujmy na úkor európskych - dôsledky môžu byť fatálne. Nehovoriac o tom, že ak v Európe prevládne národný egoizmus a mocenský princíp, prvou obeťou budú práve menšie členské štáty ako Slovensko.

Kancelárka neodíde zo dňa na deň. Je možné, že aj jej nástupca či nástupkyňa udržia Nemecko stabilné a európske. Prípadný opak – nevyspytateľné, slabé či prehnane ambiciózne Nemecko – je však tým posledným, z čoho by sme sa mali tešiť.

Ak Vás zaujíma Európska únia a miesto Slovenska v nej, sledovať ma môžete tu

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Podcast Dobré ráno

Dobré ráno: Šikanuje polícia organizátorov protestov?

Nestačilo vypočuť len jedného z nich?

Komentár Zuzany Kepplovej

A čo ak sa ukáže, že všetko je okej, pán poslanec?

Dobre, dôkazy sa dajú vyrobiť, ale nebuďme maloverní.


Už ste čítali?