Konečne môžeme niečo urobiť pre svetový mier

Autor: Michal Šimečka | 3.1.2019 o 12:34 | Karma článku: 2,25 | Prečítané:  860x

Predsedníctvo OBSE nie je žiadna veľká sláva. Je to remeselná diplomacia. Ale v nej je Slovensko celkom silné.

V tomto roku budeme veľa počúvať o Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, lebo Slovensko jej predsedá. Nikoho to nebude baviť, lebo fungovanie OBSE je zhruba také vzrušujúce ako zápas kriketu (oboje som skúsil). Ale je to dôležité. A predsedníctvo OBSE je úloha ako stvorená pre slovenskú diplomaciu. To myslím to bez irónie.

OBSE je nenápadným robotníkom európskej bezpečnosti. Popri Európskej únii a NATO pôsobí ako relikt z dávnych čias studenej vojny – ako dial-up internet v ére 5G. Ale v tom spočíva jej význam. OBSE zostala jedinou bezpečnostnou organizáciou, kde za stolom sedia Rusi, Európania, Američania, aj krajiny postsovietskeho priestoru.

Ešte donedávna to vyzeralo, že OBSE upadne do zabudnutia. K životu ju paradoxne prebudila ruská agresia na Ukrajine v roku 2014. Svetoví lídri vtedy pochopili, že okrem OBSE neexistuje iný medzinárodný rámec pre stabilizáciu konfliktu. Ukázalo sa, že keď vypadne 5G, aj dial-up je lepší než nič.  

Slovenská disciplína

Čo môže priniesť Slovensko ako predsednícka krajina? Môže OBSE pod našou taktovkou vyjednať mier na Ukrajine? To ani náhodou. Od OBSE nemožno očakávať žiadnu veľkolepú mierovú dohodu. To sa jej nepodarilo ani v menej výbušných konfliktoch, ako Podnestersko či Náhorný Karabach.

Formálne nie je OBSE ani súčasťou politických rokovaní o Donbase  – tie sa odohrávajú vo formáte tzv. Normandskej štvorky (Nemecko, Francúzsko, Rusko, Ukrajina). Úlohou OBSE je monitorovať (ne)dodržiavanie Minských dohôd a sprostredkúvať dialóg medzi Kyjevom a Moskvou v rámci tzv. Trilaterálnej skupiny, aby sa situácia úplne nevymkla spod kontroly.

OBSE je mravenčia diplomacia bez veľkej slávy či politickej koncovky. Spoločné rozhodnutia OBSE si vyžadujú zhodu 57 členských štátov, z ktorú veľkú časť tvoria diktatúry. To znamená, že zasadnutia Stálej rady OBSE vo Viedni sú nudným a predvídateľným rituálom.

Ale nie vždy. OBSE vie vyjednať drobné kompromisy, lokálne prímeria, pomoc konkrétnym ľuďom. Pri šťastnej konštelácií hviezd dokáže zareagovať rýchlo a zadusiť ohnisko napätia hneď v zárodku, ako v roku 2015 v Macedónsku. Inokedy aspoň udržuje komunikačné kanály a pripravuje pôdu pre budúce riešenia konfliktov.

Okrem toho všetkého má OBSE ešte jednu pridanú hodnotu. Je jediným miestom, kde sa Rusko a Západ štrukturovane rozprávajú o bezpečnosti v Európe - o odzbrojovaní, o zamrznutých konfliktoch, o aktuálnych rizikách. Vzhľadom na Putinovu agresívnu zahraničnú politiku to síce nikam nevedie, ale stále je to lepšie, než žiadny dialóg.

Predsedníctvo OBSE je predovšetkým o remeselnej diplomacii – čo je disciplína, v ktorej Slovensko vyniká. Naše ministerstvo zahraničia má viacero špičkových profesionálov, vrátane ministra Lajčáka, so širokou expertízou a sieťou kontaktov vo východnej Európe. V sekretariáte OBSE pôsobí Slovák Marcel Peško na pozícií riaditeľa kľúčového Centra pre prevenciu konfliktov. A nepochybne nám pomôže aj to, že Putinov režim vníma Slovensko – žiaľ oprávnene – ako jednu z ohybnejších krajín v rámci EÚ a NATO.

Preto tipujem, že naše predsedníctvo bude úspešné. “Úspech” v tomto prípade znamená, že budeme šikovne posúvať koliečka v diplomatickom súkolí OBSE, čo (možno) povedie k obnoveniu dôvery medzi členskými štátmi, čo (možno) vytvorí vhodné podmienky na politické dohody alebo spoločné iniciatívy, ktoré (možno) prispejú k mieru a stabilite.  

Na čo nesmieme zabudnúť

Veľmi dúfam, že pri tom všetkom nezabudneme na ľudské práva. To je oblasť, ktorá je vpísaná do rodného listu OBSE ešte z čias Helsinského procesu (slávny “tretí kôš”, ktorý dal vzniknúť Charte 77). Vďaka nej je OBSE jedným z posledných oficiálnych fór, kde sú postsovietski diktátori priamo konfrontovaní s požiadavkami väznených aktivistov a opozičných politikov.

Sám som to zažil. Pred desiatimi rokmi som krátko pracoval v kabinete Vysokého predstaviteľa OBSE pre slobodou médií Miklósa Harasztiho. Na Stálu radu veľvyslancov sme každý týždeň prinášali príbehy umlčaných novinárov a verejne sme kritizovali represívne opatrenia voči nezávislým médiám. Uzbeckí či bieloruskí diplomati boli naštvaní, ale museli reagovať.  

Prečo je to dôležité? Viacerí si možno spomeniete na meno Max van der Stoel. Tento holandský politik bol v deväťdesiatych rokoch hviezdou slovenských správ. Prečo? Lebo tvrdo kritizoval Mečiarovu politiku voči menšinám – práve z pozície komisára OBSE. Ako sme mu boli vďační! Podobne dnes na stanoviská OBSE hľadia s nádejou demokrati vo východnej Európe či strednej Ázii. Lebo nikto iný sa ich nezastane. Skúsme na nich pri našej remeselnej diplomacii nezabudnúť.

Ak Vás zaujíma zahraničná politika, Európska únia a miesto Slovenska vo svete, sledovať ma môžete tu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Mistrík odstúpil z prezidentského súboja, podporil Čaputovú

Mistríkovo rozhodnutie ocenil aj prezident Kiska a tiež podporil Čaputovú.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Toto by Čaputová nemala zahodiť

Po dvadsiatich rokoch môže prvé kolo vyhrať blok mimo Smeru a HZDS.

AUTO

Prichádza malé SUV Škoda Kamiq. Aké sú naše prvé dojmy?

Zaboduje priestorom aj bohatou výbavou.


Už ste čítali?